Doprava zadarmo 30-dňová záruka spokojnosti

Zo sveta

Obrad pomenovania na siedmy deň, ryžové koláčiky na stý: prvé oslavy bábätiek

V Japonsku bábätko často dostáva meno na siedmy deň, a preto sa oslava v ten deň nazýva aj obrad pomenovania. Židovskí chlapci dostávajú svoje hebrejské meno na ôsmy deň, iné oslavy počkajú mesiac alebo, ako v Kórei, až do stého dňa. Kto chce oslavovať radšej bez cirkvi, môže sa inšpirovať Nórskom, kde má každý rok niečo vyše 2 000 detí nenáboženskú oslavu pomenovania, navnefest.

V Egypte príbuzní búchajú do mažiara vedľa bábätka

Hamza Ibrahim Muhammad mal sedem dní, keď sa jeho príbuzní zišli v rodinnom dome neďaleko Mansúry, mesta v delte Nílu. Rodičia zvažovali, že oslavu zrušia, no rodina sa rozhodla dodržať tradíciu, najmä po Hamzovom ťažkom začiatku so žltačkou a problémami s dýchaním.

Sprievod viedol jeden z príbuzných, ktorý tĺčikom búchal do mažiara. Hamzova mama Israa Saad Diab prekročila rituálnu obetinu a horúce uhlíky a hostia pili moghat, drahý bylinkový nápoj, ktorý má dojčiacim ženám podporiť tvorbu mlieka. Hamza celý ten čas prespal, informovala v júli 2011 americká rozhlasová sieť NPR.

Oslava sa volá sebou’, čo znamená „siedmy“. Podľa NPR je oslava bábätka, ktoré prežilo prvých sedem dní života, egyptským zvykom starým tisíce rokov a sebou’ bol pôvodne obradom pomenovania. Má pohanské korene, no prispôsobili si ho moslimovia aj kresťania.

Egyptský spravodajský web Egyptian Streets opisuje, ako zvyčajne prebieha, pri dievčatách aj chlapcoch a v moslimských aj koptských rodinách. Bábätko sa uloží do sita. Kedysi stálo sito na vysokom stole, pri chlapcoch s tradičnou kanvicou, pri dievčatách s hlinenými džbánmi, dnes sa však sito s dieťaťom kladie na zem.

Starší príbuzní, najčastejšie stará mama, búchajú do medených mažiarov a odriekajú bábätku príkazy, aby poslúchalo rodičov. Ženy pália kadidlo a prekračujú sito, sedem krokov, ktoré majú odohnať zlé oko, a opakujú: „prvý krok v mene Božom, druhý v mene Božom, ...“

Všetok tento hluk okolo sedemdňového bábätka má viacero vysvetlení. NPR píše, že hlasné zvuky majú budovať charakter bábätka a urobiť ho odvážnym. Egyptian Streets uvádza jednu teóriu, prečo práve siedmy deň: starí Egypťania vraj verili, že novorodencom sa vtedy začína rozvíjať sluch. „Samotný rituál je celý o tom, ako novorodencovi poradiť, aby odháňal zlých duchov, ako ho posilniť, ako mu dať, viete, odvahu a vôľu žiť,“ povedala pre NPR antropologička Hania Sholkamy z Americkej univerzity v Káhire.

Pri akíke sa vlasy oholia a vyvážia striebrom

V poslednom čase začali moslimovia v Egypte oslavovať novorodenca akíkou, islamským obradom, píše Egyptian Streets. Aj ten sa koná na siedmy deň: obetuje sa ovca a mäso sa rozdelí medzi priateľov, príbuzných a ľudí v núdzi.

Indonézsky spravodajský web detik vysvetľuje tento zvyk hadísom, jedným z tradovaných výrokov proroka Mohameda. Podľa neho je chlapec „v zálohe“ za svoju akíku, teda za zviera zabité na siedmy deň, a v ten istý deň dostane meno a oholia mu vlasy. Iný hadís, ktorý web cituje, hovorí, že za chlapca sa zabíjajú dve kozy a za dievča jedna. Medzi podmienkami, ktoré web uvádza, je aj to, že vlasy sa vyvážia striebrom a ich hodnota sa daruje chudobným.

Jordánsky úrad pre fatvy, ktorý odpovedá na otázky verejnosti o islamskom práve, dostal otázku, či sa novonarodenému dievčatku majú vlasy oholiť, alebo len nakrátko ostrihať. Odpoveď znela, že holenie je sunna, teda odporúčané, pri chlapcoch aj dievčatách. Vlasy sa majú odstrániť britvou, nie nožnicami. Kto sa bojí, že bábätku ublíži, môže to nechať na niekoho skúseného alebo vlasy čo najkratšie ostrihať elektrickým strojčekom.

Podľa učencov, ktorých úrad cituje, sa má hmotnosť vlasov darovať v zlate na dobročinné účely. Príbeh, ktorý fatva uvádza na podporu, sa týka prorokovej dcéry Fatimy, ktorá odvážila vlasy štyroch detí a darovala rovnakú hmotnosť v striebre.

Japonský obrad pomenovania dáva menu miesto v domácnosti

V Japonsku sa oslava siedmeho dňa píše お七夜, znakmi pre „sedem“ a „noc“. Podľa webu pre rodičov japonskej spoločnosti Meiji dostáva bábätko v ten deň často meno, preto sa oslava nazýva aj 命名式 „obrad pomenovania“. Pozvú sa najbližší, aby si meno vypočuli.

Meno sa napíše na list s menom, 命名書. Formálny spôsob je preložiť hárok japonského papiera na tretiny a do stredu napísať meno bábätka, vpravo hore meno otca a vzťah bábätka k nemu a vľavo dole dátum narodenia.

List sa položí k domácemu oltáru, šintoistickému alebo budhistickému, alebo do výklenku v izbe. Ak rodina oltár nemá, stačí napísať meno a dátum narodenia na hárok kaligrafického papiera. Potom ho možno dať na poličku alebo na stenu pri vankúšiku bábätka.

Židovskí chlapci dostávajú meno na ôsmy deň

V židovskej tradícii dostáva chlapec svoje židovské meno až po obriezke, brit mila, na ôsmy deň. Deň narodenia sa počíta ako prvý deň, takže chlapec narodený v utorok popoludní má obriezku nasledujúci utorok, píše židovská nezisková organizácia Aish. Ak má bábätko žltačku alebo mu hrozí iné zdravotné riziko, obrad sa odkladá.

Zvykom je, že nikto nepočuje meno skôr, než ho dieťa formálne dostane. Počas obriezky drží bábätko sandek, často starý otec alebo významný rabín, a Aish túto úlohu nazýva najvyššou poctou. Ten, kto prednáša požehnania, potom meno vysloví nahlas a nasleduje slávnostné jedlo. Dievčatko dostáva meno pri verejnom čítaní z Tóry a jeho oslava sa nemusí konať hneď po narodení.

Po mesiaci idú japonské rodiny do svätyne

V Japonsku, keď má bábätko asi mesiac, ide rodina do svätyne miestneho ochranného božstva a modlí sa za budúce zdravie a šťastie dieťaťa. Návšteva sa volá お宮参り a podľa Meiji sa koná okolo 31. dňa pri chlapcoch a 32. dňa pri dievčatách, hoci sa to v jednotlivých regiónoch líši. Web radí nebrať dátum príliš prísne. Rodina si namiesto toho môže vybrať deň, keď má otec voľno a bábätko dobrú náladu.

Mesiac je hranicou aj v židovskej tradícii. Prvorodený syn, ktorý spĺňa určité podmienky, sa podľa Aish vykupuje pri obrade nazývanom pidjon haben, najskôr na 31. deň a za protihodnotu piatich strieborných šekelov. V Spojených štátoch sa niekedy používa päť strieborných dolárov Liberty. Dievčatá týmto obradom neprechádzajú.

Štyri mesiace u Hakkov, sto dní v Kórei

V tradícii Hakkov sa chlapci aj dievčatá oslavujú vo veku štyroch mesiacov, uvádza hakkský slovník taiwanského ministerstva školstva. Stará mama z matkinej strany zaobstará oblečenie od hlavy po päty, rovnako ako pri oslave prvého mesiaca a pri prvých narodeninách.

Kedysi k tomuto dňu patrilo 收涎 „zbieranie slín“. Sušienky sa navliekli na červenú bavlnenú niť a zavesili bábätku okolo krku, vždy v párnom počte: 12, 24 alebo 36. Mama nosila bábätko po príbuzných a susedoch.

Zámerne sa vyberal starší človek, ktorý bábätku pretrel ústa sušienkou, aby nasala sliny, s nádejou, že sa dieťa dožije rovnako vysokého veku. Verilo sa, že potom prestane slintať. Fotografia v slovníku zachytáva staršieho človeka pri tomto úkone. Vznikla v roku 1981 v Neipu, keď manželia oslavovali štyri mesiace tretieho syna svojej dcéry.

V Kórei sa oslavuje baegil, stý deň bábätka. Nikto presne nevie, kedy sa tento zvyk začal, píše Gwangju News, anglicky písaný časopis v Kórei, pretože sa vyvíjal postupne ako ľudová tradícia a nezachovali sa žiadne záznamy, ktoré by to ukazovali. Dojčenská úmrtnosť bola v Kórei až do polovice 20. storočia mimoriadne vysoká a na tomto pozadí je ľahké pochopiť, prečo sa stý deň stal oslavou, píše časopis.

Po narodení vešali rodiny pred dom posvätné slamené lano, geumjul, aby odradili nepozvaných návštevníkov, pretože tí mohli priniesť chorobu alebo zlých duchov. Na oslave stého dňa sa podávalo baekseolgi: biele ryžové koláčiky pripravené na pare. Slabika baek môže znamenať „biely“ aj „sto“ a koláčik nesie želanie, aby sa dieťa dožilo sto rokov.

Ryžové koláčiky sa rozdávali príbuzným a susedom, ale aj ľuďom, ktorí neboli pozvaní. Cieľom bolo sto obdarovaných, no skutočne tento počet dosiahnuť nebolo podstatné, píše Gwangju News, pretože stačilo samotné gesto. Bábätku sa v ten deň často prvýkrát strihali vlasy, čo sa už dnes pravidelne nerobí.

Dnes, keď je dojčenská úmrtnosť nízka, sa veľká časť pozornosti presunula na prvé narodeniny, píše časopis. Väčšina rodín však baegil stále oslavuje a mnohé si urobia niekoľko fotografií doma alebo vo fotoštúdiu a potom si s rodinou dajú jednoduché jedlo a ryžové koláčiky.

V Japonsku sa koná お食い初め „prvé jedlo“, keď má bábätko 100 až 120 dní, so želaním, aby dieťa nikdy netrpelo nedostatkom jedla. Meiji spomína červenú ryžu a grilovanú rybu s ponechanou hlavou aj chvostom.

S cirkvou alebo bez nej v severských krajinách

Vo Švédsku zodpovedal počet krstov vo Švédskej cirkvi v rokoch 2018 aj 2019 približne 40 percentám narodených detí, podľa štatistík cirkvi, o ktorých informovala švédska verejnoprávna televízia SVT. V pandemickom roku 2020 klesol tento podiel na 27,5 percenta a v rokoch 2022 a 2023 bol opäť okolo 40 percent. „Pred pandémiou sa len veľmi zriedka stávalo, že by sme krstili súrodencov naraz,“ povedala pre SVT Marie Rehnstam, farárka, ktorá vedie farnosť Enskede-Årsta v Štokholme.

Nórska organizácia Human-Etisk Forbund ponúka od roku 1988 navnefest, nenáboženský obrad, ktorý sa koná, keď dieťa dostáva meno, uvádza nórska encyklopédia Store norske leksikon. Koná sa pre viacero detí naraz na radnici, v kultúrnom dome alebo na podobnom mieste, s príhovorom a vystúpeniami, napríklad hudbou a prednesom poézie. Rodičia a dieťa dostanú tabuľku s menom. Navnefest má v Nórsku každý rok niečo vyše 2 000 detí.

Vo Fínsku sa krst najčastejšie koná do dvoch až troch mesiacov po narodení, píše Evanjelická luteránska cirkev Fínska. Pri krste kňaz požiada rodičov, aby vyslovili meno, ktoré vybrali, a potom ho zapíše do cirkevných záznamov a do registra obyvateľstva. Meno treba oznámiť do registra Úradu pre digitálne služby a údaje o obyvateľstve do troch mesiacov od narodenia.

Od listu s menom po plagát k narodeniu

Japonský list s menom môže visieť na stene pri vankúšiku bábätka a na nórskom navnefeste dostane rodina tabuľku s menom. Lovely Baby Print vyrába plagáty k narodeniu, na ktorých je bábätko nakreslené v presnej dĺžke pri narodení, v mierke 1:1, s menom, dátumom, časom, hmotnosťou a dĺžkou. Svoj plagát k narodeniu si navrhnete na webe a Lovely Baby Print ho vytlačí. Môže byť darčekom ku krstu alebo darčekom k pomenovaniu a o roky neskôr sa dieťa môže postaviť vedľa neho a uvidieť, aké bolo kedysi malé.

Darček ku krstu a darček k pomenovaniu od Lovely Baby Print

Editor sa otvorí hneď. Pred objednaním môžeš všetko zmeniť.

Zdroje

  1. Meiji (u.å.). 赤ちゃん歳時記リスト. ほほえみクラブ 育児応援サイト, Meiji Co., Ltd. Hämtad 13 november 2026. https://www.meiji.co.jp/smartphone/baby/club/category/study/infant_record/st_infant_record154.php
  2. Lev, Dov (u.å.). Jewish Laws and Traditions after Birth. Aish. Hämtad 13 november 2026. https://aish.com/20-infancy-2/
  3. Dooley, Diane (2026). Korea's 100-Day Celebration: The Baegil. Gwangju News. https://gwangjunewsgic.com/history-tradition/koreas-100-day-celebration-the-baegil/
  4. Dybdahl, Audun (2024). Navnefest. Store norske leksikon. https://snl.no/navnefest
  5. Nelson, Soraya Sarhaddi (2011). At 7 Days, Egyptian Babies Mark First Rite Of Passage. NPR, publicerad via KUNC. https://www.kunc.org/npr-news/2011-07-29/at-7-days-egyptian-babies-mark-first-rite-of-passage
  6. Rafik, Farah (2022). Al Sebou': Halaatak Bergalatak, and the Egyptian Baby Shower. Egyptian Streets. https://egyptianstreets.com/2022/07/16/al-sebou-halaatak-bergalatak-and-the-egyptian-baby-shower/
  7. Safitri, Amelia Ghany (2024). Aqiqah: Pengertian, Dalil, dan Syaratnya. detikHikmah. https://www.detik.com/hikmah/khazanah/d-7551232/aqiqah-pengertian-dalil-dan-syaratnya
  8. General Iftaa' Department, Jordanien (2010). It is Sunnah to Shave the Hair of the Newborn (Male or Female). Fatwa nr 461. https://www.aliftaa.jo/research-fatwa-english/461/-It-is-Sunnah-to-Shave-the-Hair-of-the-Newborn-Male-or-Female
  9. 劉淑貞 (u.å.). 做四個月. Hakka Dictionary, Taiwans utbildningsdepartement. Hämtad 13 november 2026. https://hakkadict.moe.edu.tw/static/resource/禮俗/110_029_做四個月.pdf
  10. Mellbert, Annie och Sima, Lotta (2024). Andelen dop på väg tillbaka till samma nivå som innan pandemin. SVT Nyheter. https://www.svt.se/nyheter/inrikes/andelen-dop-pa-vag-tillbaka-till-samma-niva-som-innan-pandemin
  11. Evangelisk-lutherska kyrkan i Finland (u.å.). Ristiäiset – lapsen ensimmäinen juhla. Hämtad 13 november 2026. https://evl.fi/perhejuhlat-ja-pyhat/ristiaiset/